ZŠ M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji

Výlet do Južného Anglicka


V čase od 6. do 12. mája sme so žiakmi ZŠ M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji opäť navštívili Anglicko. Tento rok sme sa posunuli od Londýna na juh a v niekoľkodňovom poznávacom zájazde sme prechádzali mestami a prekrásnym anglickým vidiekom. Veľmi typickým preň boli cesty lemované pasúcimi sa ovečkami, jahňatami, ale nezriedka aj kravami a koňmi. Počasie bolo „anglické“, so všetkým čo k tomu patrí. Dáždnik je pre domácich zrejme trvala súčasť „oblečenia“.

Podobne ako vlani aj tento rok sme bývali v dovolenkovom kempe v mobilných karavanoch po 5-6. Bola to naša oáza po rušnom dni. V areáli bolo zábavné centrum a plaváreň.

Každé ráno sme vyrážali za nejakým dobrodružstvom, hoci aj cesta tam cez Rakúsko, Nemecko, Belgicko a Francúzsko k Eurotunelu bola dobrodružná . Navštívili sme prímorské mesto Hastings, kde nás zaskočil jeden z najväčších motorkárskych zrazov. V ten deň očakávali okolo 10 000 motorkárov. Z autobusu sme pozorovali davy smerujúce do centra.

Kriedové útesy Seven Sisters boli príjemnou zastávkou na pobreží. Bol to práve kriedový charakter útesov, ktorý povzbudil koncom minulého storočia staviteľov Tunela pod prieplavom La Manche, aby sa pustili do jeho neľahkej stavby. Dnes je to už 50 km tunel, 38 km ide pod morským dnom niekde až do hĺbky 75 metrov. Je to také čudo dnešnej technickej doby spájajúce francúzske mesto Calais s britským Folkstonom. Samotná cesta trvala asi 30 minút.

Jedno doobedie sme strávili aj v meste Portsmouth, v starej lodenici s vystavenou loďou admirála Nelsona - Victory. Teraz je už súčasťou námorného múzea, ale bola to loď, ktorá Angličanom doniesla víťazstvo nad Francúzmi, zároveň bola Nelsonovi osudnou, nakoľko ho v tejto bitke smrteľne zranili. V námornej kronike sa píše, že námorníci svojho mŕtveho admirála dopravili na pevninu naloženého v sude brandy. Na pevnine mu vystrojili pohreb so všetkými poctami. Pochovaný je v Katedrále Sv. Pavla v Londýne.

Prezreli sme si niekoľko katedrál - naozaj monumentálnych stavieb v okolitých mestách ako boli Chichester, Salisbury a Winchester.

Dvomi najpôsobivejšími dňami boli asi ten strávený v Londýne a návšteva slávnych mystických monolitov Stonehenge.

V Londýne sme zastihli sprievod doprevádzajúci kráľovnú, keď sa vracala z Parlamentu zo stretnutia s bankármi. Hudba, pochodovanie gardy peši i na koňoch, policajná pohotovosť a vzrušená atmosféra, to všetko bol neplánovaný bonus a tiež aj skúška odvahy našej výpravy... či sa nepostrácame hneď v prvej tlačenici. Počet musel byť vždy 34. Toľko žiakov sme mali na starosti. Na chvíľu sme zašli do parku Sv. Jakuba, tí šikovnejší aj k Buckinghamu a potom pružnou prechádzkou po dôležitých historických miestach, námestiach a pamiatkach až k Londýnskemu Oku - veľkému kolotoču, ktorý ide bez prestávky a ponúka turistom úžasný výhľad na horizonty Londýna za pekného počasia až do vzdialenosti 120 kilometrov. Program v tejto metropole sme samozrejme zakončili nákupmi na Oxford Street...

Stonehenge bol iného charakteru a ponúkol nám priestor na veľa otázok... napr. odkiaľ sa kamene veľkosti aj 4,5 tony dostali na toto miesto bez strojov a techniky dneška... A aký účel celé toto miesto malo... Odmenou za záujem nám bola riadna dažďová spŕška, ale dojem zostal aj tak veľmi silný.

Páčilo sa nám aj mesto univerzitné Brighton, ktoré sme navštívili na ceste domov. Pol dňa sme trávili v tomto letovisku niekoľkých anglických kráľov. Najmä kráľ Juraj IV. sa tu dobre cítil a doslovne si to tu užíval, čo mu však nebolo veľmi na osobný prospech. Dôkazom jeho náročného a nákladného spôsobu života je honosný Palác Royal Pavilion, kam chodil v lete odpočívať a pozýval si hostí. Neskôr ho kráľovná Alžbeta II. odpredala mestu. Zvyšok času sme strávili na móle Brighton Pier. Niektorí majú zážitok, ako ich oblízala nečakaná morská vlna, iní zase ako im čajka uniesla z ruky pizzu a u iných sa zase v nestreženej chvíli ponúkla sladkými šiškami. Ale zažalujte čajku....

Celá cesta vďaka Bohu prebehla OK. Ďakujeme všetkým učiteľom a dospelým pomocníkom, ktorí sa veľmi svedomite starali o zverené deti. Doniesli sme si nové poznatky, zážitky, vylepšenia aj plány. Na rok... možno ... zase o kúsok ďalej... We will see.

Mária Čaputová


© 2003-2011 ZŠ M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji