V jedno jesenné popoludnie mi zazvonil mobil. Telefonovala mi pani zo Slovenskej televízie a opýtala sa ma, či by som sa s mojou triedou nezúčastnila športovo-vedomostnej súťaže Super chyty. Nakoľko poznám svoju triedu a vedela som, že by to pre nich bolo zaujímavé, súhlasila som.
Na druhý deň som túto správu oznámila žiakom 7. B triedy. Všetci sa tešili. Veľmi rýchlo sme vytvorili súťažný tím, ktorý našu triedu a samozrejme aj školu bude reprezentovať. Členom súťažného tímu som sa ako ich triedna stala aj ja. Nikto z nás netušil, čo nás čaká. Začali sme hľadať na internete a dúfali sme, že si prezrieme staršie relácie, ale tie sme tam nenašli. Od telefonátu pani z televízie a samotným nakrúcaním prešiel len týždeň, aspoň sa členovia súťažného tímu nemuseli dlho stresovať, kým ostatní ich spolužiaci horeli nedočkavosťou.
Konečne prišiel deň “D”, 22. september, dnes sa zúčastníme nakrúcanie v televízii!
Dopoludnia sme sa spoločne učili a o 14:00 sme nastúpili do autobusu. Ujo Stano nás odviezol do Mlynskej doliny k budove STV. Na lúčke pred budovou nás už čakali naši súperi – siedmaci zo ZŠ Tajovského v Senci. Na vrátnici si nás prevzala produkčná a cez celú budovu televízie priviedla do miestnosti, kde nás oboznámila so všetkým, čo bude nasledovať.
Súťažné družstvo dostalo zelené tričká a pobralo sa do štúdia. Za dverami nás čakal priestor, v ktorom viselo zo stropu množstvo lán a všeličo možné. Boli sme oboznámení so štyrmi disciplínami, ktoré treba zdolať. Každý z tímu si mohol vybrať jednu z nich a vyskúšať, čo bude musieť o malú chvíľku zvládnuť za svetiel reflektorov.
1. disciplína: Lezenie po pneumatikách zavesených na lane. Tá sa zapáčila Filipovi. Každá zdolaná pneumatika bude znamenať jeden chyt na lezeckú stenu. Nič zložité, len obmedzené časom.
2. disciplína: Šplh po troch lanách rôzne dlhých, kde je potrebné po dosiahnutí určitej výšky preliezť na druhé a získavať chyty na lezeckú stenu. Táto disciplína „nesadla“ nikomu a tak sa Petra rozhodla, že sa pokúsi takmer o nemožné.
3. disciplína: Veža z debničiek. Našim stavbárom sa stala Martina. Mala aj dvoch pomocníkov, ktorí jej prinášali debničky a ona musela po postavenej veži liezť, udržať sa na nej a priložiť ďalšiu debničku. Dôležité bolo nespadnúť, nezhodiť vežu a všetko stihnúť v časovom limite.
4. disciplína: Slalom na drevených hranoloch a nakoľko niekde bolo treba „použiť“ aj triednu, tak práve tu. 3 žiaci a ja sme sa postavili na tie hranoly, cez ktoré viedli štyri laná, pre každého jedno. Za tie laná sme držali hranol a vzájomnou súhrou pohybov sme ho mali premiestňovať dopredu a zdolávať cestičku medzi kuželmi, ktoré tvorili slalomové bránky. Obmedzení sme boli časom. Filip vydával pokyny, aby sme rovnako dvíhali nohy a naraz presúvali hranol a navyše koordinoval smer našich lyží.
Finále: Lezecká stena – tá bola od samého začiatku určená pre Sama.
Medzi štyrmi športovými disciplínami sa objaví vedomostný test, kde bude každá rada dobrá. Štyri hlavy si musia poradiť aj s náročnými otázkami. Niečo im nevyšlo, ale nikto nevie všetko. Už sme vedeli, čo nás čaká a mohlo sa začať nakrúcať. Do štúdia prišlo publikum. A všetko začalo…..
Nakoľko disciplíny boli vo výške 5 – 7 metrov, súťažiaci si vyskúšali aj lezecké sedačky a prsné úväzy.
Hoci sme získali menej chytov na lezeckú stenu ako družstvo súperov, verili sme, že Samo to nejako zvládne. Nemýlili sme sa, Samo vyliezol ako prvý na vrchol a vysypal na štúdio farebné flitre. Tým sa celé súperenie skončilo. Boli sme prví, čo nám budú pripomínať zlaté medaily, ktoré sme si odniesli spolu so zelenými tričkami domov. Súťažiaci dostali ruksak, bedmintonovú raketu a ešte pár maličkostí. Šťastní sme sa vrátili domov.
A takto to prežívali členovi súťažného tímu:
Martina Maľová
Oznámenie o Super chytoch ma veľmi potešilo. Nečakala som, že budem súťažiť. Triedna pani učiteľka mi dala na výber. Rozhodla som sa, že súťažiť budem. Keď sme dorazili do STV, začala som sa báť. Moja disciplína nebola veľmi ľahká, no boli aj oveľa ťažšie. Počas lezenia po debničkách som sa veľmi triasla, bola som rada, že to mám za sebou. Nakoniec sme vďaka Samovi vyhrali, tešila som sa a rada by som si to zopakovala.
Filip Jovanovič
Keď som sa dozvedel o Super chytoch, potešil som sa (na internete najprv síce hľadal Super vtipy poznámka redaktora). Veľmi som chcel súťažiť, čo sa mi splnilo. V STV som dostal trému. Po súťaži som mal z môjho výkonu celkom dobrý pocit. Aj keď sme Samovi získali menej chytov, porazil Lenku z družstva súperov. Bolo to fajn.
Petra Štiglicová
Keď nám oznámili, že budeme súťažiť v Super chytoch “strašne” som sa tešila. Po príchode do STV som sa začala triasť, no keď som uvidela disciplíny, ukľudnila som sa, všetky boli zamerané na lezenie. Mne sa ušlo šplhanie po lane. Po disciplíne som sa necítila veľmi príjemne. Ruky som mala zničené od lana, ale urobila som všetko, čo bolo v mojich silách, nakoniec sme vyhrali a z víťazstva som sa tešila. Bolo to super a išla by som znova.
Samo Pečuch
Keď nám učiteľka povedala o Super chytoch, rozhodol som sa súťažiť. Pani učiteľka mi to dovolila. V štúdiu som bol v pohode (Asi jediný zo súťažného tímu poznámka redaktora). Disciplíny sa mi páčili. Bol som rád, že sme vyhrali.
Ak si celé naše súťaženie budete chcieť pozrieť, zapnite si televízor, nastavte si STV 1 17. 12. 2011 (čas nájdete v TV programe)
Triedna učiteľka Denisa Baričičová
