Apríl je nazývaný Mesiacom lesov. Je preto potešiteľné, že sa nášmu Informačnému centru práve v tomto jarnom mesiaci podarilo (v spolupráci so Základnou školou M. R. Štefánika a HSI) priviezť do Ivanky peknú výstavu venovanú lesom. Pre našu obec je lichotivé, že vďaka predchádzajúcej dobrej spolupráci dostala prednosť pred hlavným mestom, a Bratislavčania tak výstavu uvidia až po nás.
Výstava Divočina zachráni svet je špecifická svojím poslaním, výpoveďou aj fotografiami. Lesoochranárske zoskupenie VLK ňou rozpráva o lese. V tomto príbehu má každá fotografia so sprievodným textom svoje pevné miesto.
Úvod výstavy návštevníkov oboznamuje s rozdielmi medzi umelým a prirodzeným lesom. Séria fotografií poukazuje na rozmanitosť prirodzeného lesa a jeho živých i neživých častí, bez ktorých by les nebol lesom. Les totiž netvoria len stromy, ale je to zložité spoločenstvo, v ktorom sú všetky jeho časti rovnako dôležité a navzájom veľmi úzko poprepájané. Hmyz, vtáky, rastliny, huby i veľké cicavce v lese istým spôsobom spolupracujú. Z nesmierneho množstva prvkov v lese a ich vzájomných prepojení – väzieb, človek pozná len nepatrné množstvo.
Napriek tomu však ľudia pristupujú k lesu veľmi necitlivo až bezohľadne. Výstava poukáže na zničujúce zásahy človeka, ktoré znižujú vodozádržnú schopnosť krajiny a výsledkom sú povodne, odplavená pôda v čase lejakov a vysušená krajina v období bez zrážok. Les prestáva byť naozajstným lesom. Ostáva ním len na lesníckych mapách a v lesníckych štatistikách.
Záver výstavy približuje niektoré aktivity Lesoochranárskeho zoskupenia VLK dlhodobo zamerané na záchranu prirodzených lesov. Od sadenia stromčekov a osádzania búdok pre sovu dlhochvostú, cez aktívnu ochranu vzácnych lesných území, až po vytváranie siete evolučných lesov prostredníctvom vzniku súkromných prírodných rezervácií, prenájmom lesov, podávaním návrhov na rozširovanie existujúcich rezervácií i presadzovaním návrhov na vyhlasovanie cenných území za nové prírodné rezervácie.
Približne v strede konania výstavy prišiel až z Osadného do Ivanky náčelník VLKa Juraj Lukáč, aby predniesol prednášku Divočina – sieť, v ktorej sme uviazli. V lesoch nás zaujímajú hlavne stromy, prípadne zvieratká – vtáčiky, jelene, vlky. Podľa Lukáča však je v lese najdôležitejšie, čo nevidíme – napríklad baktérie a vzťahy medzi jednotlivými zložkami prírody. Týchto vzťahov je toľko, že sa nedajú dokonale spoznať, naprogramovať ani napodobniť. Pri drastických lesníckych zásahoch po stáročia tvorené vzťahy miznú a krajina degraduje. Dôsledkom je úbytok druhov, ale i zhoršené následky povodní tam, kde boli vyrúbané lesy.
Riešením je iný systém ochrany prírody, zameraný predovšetkým na ochranu prirodzených procesov, nie iba na ochranu jednotlivých druhov. Konkrétne vytváranie veľkých bezzásahových území a šetrnejšie hospodárenie v hospodárskych lesoch. Myšlienky o dôležitosti divočiny sa postupne v Európe presadzujú. Holandsko už veľké bezzásahové územia má, Nemecko chce na prírodný samovývoj ponechať 5 percent územia. To je cieľom i slovenských lesoochranárov.
Inšpiratívne myšlienky Juraja Lukáča a jeho fotografie sú k nájdeniu i na jeho blogu jurajlukac.blog.sme.sk.
Poďakovanie si okrem samotných autorov výstavy zaslúžia tí, ktorí sa podieľali na jej realizácii v Ivanke pri Dunaji: Panie Baťová, Drobová, Gabovičová, Horváthová, Voltemarová a páni Blubla, Droba, Roller, Schreiner, Škúlavík, Voltemar.
David Ručka, máj 2011
