Zatiaľ čo súťaží krásy žien sú na Slovensku stovky, súťaž o najkrajší alebo najpozoruhodnejší strom sa uskutočnila po prvýkrát. Pritom stromy sú pre svet prinajmenšom rovnako dôležité ako krása žien. Medzi dvanástich finalistov súťaže Strom roka 2003 sa dostal i zástupca z Ivanky pri Dunaji – vŕba biela zo spojnice Veternej a Pluhovej ulice. Tento nádherný strom sa v súťaži prezentoval fantasticky. Dlho sa držal na prvom mieste. Len v posledných dňoch ho predbehol kolega z Trenčína – pagaštan konský.
Chránené stromy
Na počiatku súťaže bolo jedno porovnanie: na Slovensku máme rádovo iba stovky chránených stromov, ale v susednom Česku sú ich tisícky. Úspech tam slávil veľkorysý televízny seriál Paměť stromů uvádzaný hercom Luďkom Munzarom. Znamená to hádam, že na Slovensku máme menej vzácnych drevín? To je nepravdepodobné. Skôr si ich nedokážeme tak vážiť a preto ich ani zákon nechráni. Nádherným stromom hrozí vyrúbanie, napríklad v dôsledku stavieb. Dôležitou motiváciou vyhlásenia súťaže Strom roka preto bolo získať informácie o cenných stromoch na Slovensku, aby sa mohli zdokumentovať a vyhlásiť za chránené.
Deň stromov
Súťažou sa Slovensko zapojilo aj do medzinárodnej aktivity – Deň stromov (Arbor Day), ktorá vznikla pôvodne v 19. storočí v Nebraske, odkiaľ sa rozšírila do ostatných štátov USA a následne i do Európy a Ázie. V stredoeurópskom priestore sa prvýkrát objavila v roku 1906, a to v Čechách a na Morave. K obnoveniu tradície došlo v 90. rokoch minulého storočia v ČR a v tomto roku sa pripojili aj mimovládne organizácie na Slovensku a v Poľsku. Deň stromov oslavujeme 20. októbra. Cieľom je upozorniť na význam stromov v životnom prostredí a posilniť záujem verejnosti o svoje okolie.
Strom roka 2003
Keď som “našu” vŕbu do súťaže prihlasoval, nečakal som žiadny mimoriadny úspech. Dokonca bolo pre mňa príjemným prekvapením, že ju porota prírodovedcov vybrala medzi finalistov. Do súťaže bolo prihlásených vyše štyridsať stromov, väčšinou storočných velikánov, zaujímavých z biologického alebo historického hľadiska. Asi štyridsaťročná vŕba s obvodom 310 centimetrov sa zdala byť slabým konkurentom. Porotu a hlasujúcich asi zaujala svojou krásou na pomerne vydarenej digitálnej fotografii a aj tým, akú hrá rolu v susedských vzťahoch. Pod vŕbou sa pravidelne stretávajú deti, tínejdžeri i dospelí, na Silvestra sa neďaleko zapaľuje vatra a schádza sa značná časť ulice. Na jar chlapci režú prútiky a zapletajú korbáče, aby mali čím popreháňať dievčatá.
Vybrané stromy, medzi nimi napríklad brest z Makova, topoľ z Piešťan, dub z Dubinného a niekoľko líp, umiestnili na webových stránkach, prostredníctvom ktorých mohli priaznivci stromov posielať hlas pre svojho favorita. Hlasovať sa mohlo i esemeskami, telefonicky, mejlom alebo osobne.
Na www nemala naša vŕba konkurenciu a suverénne víťazila. Vďaka veľkému počtu SMS správ ju predstihol v konečnom poradí pagaštan rastúci na Námestí sv. Anny v Trenčíne. Tretie miesto si odnieslo ginko dvojlaločné z Košíc.
Ivanka v médiách
Nemyslím, že by nás malo trápiť, že ivanský strom nakoniec nevyhral. Poslanie súťaže bolo oveľa hlbšie ako poradie stromov. Zapojilo sa doň vyše 1500 hlasujúcich, pričom niektorí si možno prvýkrát uvedomili, čo pre nich stromy znamenajú.
Svoj význam mala súťaž pre Ivančanov. Pre mnohých bola prekvapením samotná existencia vŕby, pre iných bolo napínavé sledovať výsledky “svojho” stromu na internete a možno sa tak upevnila aj ich spolupatričnosť k obci, v ktorej žijú. Do hlasovania sa zapojili i žiaci základnej školy. Tí tiež prejavovali zvýšený záujem o svoju obec a jej životné prostredie.
Nezanedbateľná je propagácia obce. O výsledkoch súťaže informovali média, článok o vŕbe s fotografiou sa objavil napríklad v SME a Rádio Regína vysielalo rozhovor, ktorý sa natáčal priamo pod stromom.
Takáto popularita zaväzuje. Nie všetko v našej obci nám robí takú dobrú reklamu ako naša vŕba. Spomeňme aspoň hory odpadkov, ktoré sa stále navršujú na Nádražnej ulici medzi ihriskom a stanicou. Tie nám nielen robia hanbu, ale možno sú aj ekologickou časovanou náložou. Medzi tisíckami PET fľaší, plastom, papierom a plechovkami možno totiž zbadať aj staré autobatérie a iný nebezpečný odpad. Nájde sa odvaha riešiť túto situáciu?
David Ručka
