Výstavu s týmto názvom sme v novembri 2012 mali možnosť vidieť v priestoroch našej školy. Novembrový termín je výnimočne vhodný, pretože presne pred ôsmimi rokmi, 19. 11. 2004, sa prehnala Tatrami víchrica, ktorá povalila 12 600 hektárov lesa. Lesníci, politici i verejnosť vtedy hovorili o nesmiernej tragédii a nutnosti popadané drevo čo najrýchlejšie odpratať. Výstava Tatry nezomreli! prináša iný, alternatívny pohľad na tuto prírodnú udalosť. Na desiatkach fotografií, grafov a odborných textov poukazuje na to, že i kalamity sú súčasťou vývoja lesa a že pre prírodu prichádza čas nie úmrtia, ale naopak oživenia.
Les nie je skupina stromov. Do prirodzeného lesa patrí i hmyz vrátanie lykožrúta a jeho parazitov, ďateľ, ktorý lykožrútov miluje, tetrov hlucháň, ktorému vyhovuje pestré prostredie a medveď, ktorý si život v kalamitnom poraste doslova užíva. Pováľané stromy sú ideálnou príležitosťou pre malé semenáčiky rôznych druhov stromov, ktoré trpezlivo čakali sa svoju príležitosť v tieni „dospelých“. V Tatrách dnes uvidíte päťmetrové jarabiny, typické pionierske dreviny, ktoré postupne budú uvoľňovať miesto bukom, jedliam, smrekom…
Takýto búrlivý prírodný vývoj, evolúciu v malom, dnes môžeme sledovať len na 7 percentách územia, kde došlo pred ôsmimi rokmi ku kalamite, konkrétne v Tichej a Kôprovej doline. Na väčšine plochy národného parku boli padnuté kmene spracované harvestormi a každý deň z Tatier odchádzalo 200 kamiónov dreva. Teraz lesníci tieto plochy draho zalesňujú. Sadenice smrekov vedú ťažký boj s trávou a inváznymi rastlinami. V Poľsku nechali zalesnenie na prírodu a tak tam dnes, rovnako ako v Tichej doline, rastie hustý mladý les. Zadarmo.
Posolstvo výstavy, ktorú pripravilo Občianske združenie TATRY a ktorá už niekoľko rokov putuje po slovenských školách, tak môžeme zhrnúť do niekoľkých bodov:
• Veterná kalamita nie je pre prírodu tragédia, ale „reštart“
• Nespracované plochy kalamity (Tichá a Kôprová dolina) dnes zarastá hustý les
• Plochy, z ktorých bolo drevo vyťažené (93 %), sú draho a pomaly vysadzované
• Nespracované, divočinové lesy sú plné života, s bohatstvom druhov rastlín a živočíchov
• Na uprataných plochách rastie hlavne tráva a invázne rastliny
• Lykožrút je prirodzenou súčasťou prirodzeného lesa
• Motorová píla nie je prirodzenou súčasťou prirodzeného lesa
• Poučky pre hospodársky les neplatia v prirodzenom lese
• Najlepšie hospodárenie v prírodnej rezervácii sú založené ruky
Výstavu navštívili triedy spolu so svojimi triednymi učiteľkami a učiteľmi. Niektoré poznatky, ktoré si z výstavy žiačky a žiaci zapamätali:
„Odumreté stromy sa nestávajú odpadom, ale práve naopak sa stávajú cennou surovinou.“
„Mŕtve drevo sa recykluje viac než sto rokov.“
„Od roku 1969 do roku 2000 klesol počet tetrovov hôlniakov z 2090 na 1111:“
„Nedotknuté panenské lesy sa nachádzajú na Sibíri a v Kanade.“
„V roku 2000 narátali 7174 jariabkov lesných. Je to najbežnejší kurovitý vták. Žije v listnatých, zmiešaných a ihličnatých lesoch s bohatým podrastom.“
„Huby sú významnou súčasťou lesa. Podieľajú sa na rozklade mŕtveho dreva.“
„Rys vyhľadáva polomy.“
„Na území TANAPu sa nachádza vyše 1300 druhov cievnatých rastlín, z toho 37 endemitov.“
„Malý vývojový cyklus lesa trvá 400 rokov.“
Súčasne s výstavou sme podporili i novú výzvu Máme radi medvede, ktorá požaduje po zodpovedných ministerstvách preventívne opatrenia, ktoré pomôžu predchádzať konfliktom medveďov a ľudí, aby ku krajnému riešeniu – odstrelu, dochádzalo čo najmenej. Medzi opatrenia patrí zabezpečenie kontajnerov v oblasti výskytu medveďov, zákaz ich prikrmovania, podpora zabezpečenia úľov a dobytka a vytváranie prísne chránených území, kde zver nebude rušená ťažbou dreva a streľbou. Viac na http://www.wolf.sk/files/2012_mame_radi_medvede.pdf
Pokračujeme tiež v úspešnej zbierke Kúp si svoj strom. Doteraz si naša škola zakúpila 22 stromov a prispela tak k strojnásobeniu rozlohy Súkromnej prírodnej rezervácie Vlčia. Viď http://www.zsivanka.sk/20stromov.php a http://www.wolf.sk/sk/kup-si-svoj-strom
David Ručka, november 2012
